Pokusy na overenie možností pestovania rýchlorastúcich odrôd vŕby (Salix viminalis) na energetické účely boli založené na výskumnej stanici v Krivej na Orave na jar v roku 1994. Na tieto účely boli použité tri odrody vŕby a to ULV, ORM a RAPP, ktoré boli vyšľachtené vo Výskumnom ústave poľnohospodárskom vo Swälov vo Švédsku.
Výsadba
Porasty sa vysádzajú v jarnom období odrezkami o dĺžke 20 cm a hrúbke 1 – 1,5 cm do sponu 60 x 70 cm (vzdialenosť v radoch a medzi radmi). Výsadba sa robí ručne do vopred zoranej a urovnanej pôdy.
Môže sa vysádzať aj priamo do strniska, alebo trávnej plochy, ale v tom prípade je treba počítať s dlhším obdobím rastu do rubnej zrelosti, ako aj nižšou vzchádzavosťou.
Na výsadbu sa používa jednoduchý kovový bodec s možnosťou zatláčania nohou do pôdy. Ním jeden pracovník predpichuje a druhý vkladá do dier odrezky tak, aby vyčnievali 2–3 cm nad zemou púčikmi nahor.
Hnojenie a ošetrovanie
Na jar v roku výsadby je potrebné porast hnojiť fosforom dávkou 20 kg na 1 ha a začiatkom júna po zapojení porastu dusíkom v dávke 60 kg na 1 ha. Po výsadbe je potrebné porast viackrát plečkovať, prípadne ručne okopať, alebo chemicky ošetriť až do zapojenia porastov, pretože počiatočný rast výhonkov vŕby je pomalší ako rast
buriny V prvom roku podľa ošetrovania, zrážkových pomerov a hnojenia dorastá vŕba do výšky 150-250 cm.
V ďalších rokoch kultivovať už netreba. Hnojenie fosforom je ako v prvom roku. Dávky dusíka by mali byť 90 – 120 kg na 1 ha s rozdelením na dve polovice. Jedna dávka sa aplikuje na jar, druhá koncom júna. Ako zdroj dusíka sa môžu aplikovať aj odpadové splašky, močovka a pod. V tom prípade prihnojovať netreba. Vo Švédsku už slúžia takéto súvislé porasty ako čističky odpadových vôd.
Životnosť
Vysadený porast má životnosť 25 rokov a pri dodržaní zásad pestovania sa zberá každé štyri roky (rubná zrelosť), čiže približne 6 zberov.
Takýto porast je tvorený kmeňmi o hrúbke 3 – 5 cm, vysoký 500–600 cm takmer bez postranného vetvenia. Z jedného koreňa vyrastá 2 – 6 kmeňov. Produkčná schopnosť
tejto vŕby v našich podmienkach sa dosiahla 11,4 – 12,8 t sušiny na 1 ha za rok, čo predstavuje 23 - 25 m3 drevnej hmoty.
Využitie vŕbových porastov
Pestovanie vŕbových porastov ako energetických plodín má nesporne svoj význam. Pre tento účel sú vhodné najmä podhorské a horské oblasti, ako aj plochy podmáčané a zamorené či už exhalátmi, alebo výsypkami komunálnych a priemyselných odpadov.
Prútie odrôd ORM a RAPP je tvarovaním vhodné na výrobu pleteného tovaru.
Doterajšie skúsenosti
Dotejšie skúsenosti s pestovaním vŕbových porastov v praxi sú rôzne. Najčastejšie sa však stretávame s predstavami, že odrezky stačí zapichnúť do zeme a budú rásť bez nášho pričinenia. Nevenuje sa dostatočnej príprave pôdy, hnojeniu, ale hlavne ošetrovaniu v roku výsadby. Treba pamätať, že vŕba nie je absolútny „nezmar“. Na pestovanie sa taktiež nehodia trvalo zamokrené plochy, ako sa to mnohí záujemcovia často domnievajú.
Odrezky sa objednávajú v Krivej na Orave za cenu 1,- SKK za kus.
Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
Výskumná stanica Krivá na Orave
Ing. Ján DANIEL
027 55 Krivá
Tel.: 043 -589 4248 0907 - 160179
E-mail:
kovutphp@isternet.sk
(Zdroj: Podľa materiálov Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva)