BIO spotrebiteľ

Pestovanie vŕbových porastov na energetické účely
Toky nie sú stoky! (74)

10.08.2006 00:41
Pokusy na overenie možností pestovania rýchlorastúcich odrôd vŕby (Salix viminalis) na energetické účely boli založené na výskumnej stanici v Krivej na Orave na jar v roku 1994. Na tieto účely boli použité tri odrody vŕby a to ULV, ORM a RAPP, ktoré boli vyšľachtené vo Výskumnom ústave poľnohospodárskom vo Swälov vo Švédsku.

Výsadba

Porasty sa vysádzajú v jarnom období odrezkami o dĺžke 20 cm a hrúbke 1 – 1,5 cm do sponu 60 x 70 cm (vzdialenosť v radoch a medzi radmi). Výsadba sa robí ručne do vopred zoranej a urovnanej pôdy. Môže sa vysádzať aj priamo do strniska, alebo trávnej plochy, ale v tom prípade je treba počítať s dlhším obdobím rastu do rubnej zrelosti, ako aj nižšou vzchádzavosťou.

Na výsadbu sa používa jednoduchý kovový bodec s možnosťou zatláčania nohou do pôdy. Ním jeden pracovník predpichuje a druhý vkladá do dier odrezky tak, aby vyčnievali 2–3 cm nad zemou púčikmi nahor.

Hnojenie a ošetrovanie

Na jar v roku výsadby je potrebné porast hnojiť fosforom dávkou 20 kg na 1 ha a začiatkom júna po zapojení porastu dusíkom v dávke 60 kg na 1 ha. Po výsadbe je potrebné porast viackrát plečkovať, prípadne ručne okopať, alebo chemicky ošetriť až do zapojenia porastov, pretože počiatočný rast výhonkov vŕby je pomalší ako rast buriny V prvom roku podľa ošetrovania, zrážkových pomerov a hnojenia dorastá vŕba do výšky 150-250 cm.

V ďalších rokoch kultivovať už netreba. Hnojenie fosforom je ako v prvom roku. Dávky dusíka by mali byť 90 – 120 kg na 1 ha s rozdelením na dve polovice. Jedna dávka sa aplikuje na jar, druhá koncom júna. Ako zdroj dusíka sa môžu aplikovať aj odpadové splašky, močovka a pod. V tom prípade prihnojovať netreba. Vo Švédsku už slúžia takéto súvislé porasty ako čističky odpadových vôd.

Životnosť

Vysadený porast má životnosť 25 rokov a pri dodržaní zásad pestovania sa zberá každé štyri roky (rubná zrelosť), čiže približne 6 zberov.

Takýto porast je tvorený kmeňmi o hrúbke 3 – 5 cm, vysoký 500–600 cm takmer bez postranného vetvenia. Z jedného koreňa vyrastá 2 – 6 kmeňov. Produkčná schopnosť tejto vŕby v našich podmienkach sa dosiahla 11,4 – 12,8 t sušiny na 1 ha za rok, čo predstavuje 23 - 25 m3 drevnej hmoty.

Využitie vŕbových porastov

Pestovanie vŕbových porastov ako energetických plodín má nesporne svoj význam. Pre tento účel sú vhodné najmä podhorské a horské oblasti, ako aj plochy podmáčané a zamorené či už exhalátmi, alebo výsypkami komunálnych a priemyselných odpadov.

Prútie odrôd ORM a RAPP je tvarovaním vhodné na výrobu pleteného tovaru.

Doterajšie skúsenosti

Dotejšie skúsenosti s pestovaním vŕbových porastov v praxi sú rôzne. Najčastejšie sa však stretávame s predstavami, že odrezky stačí zapichnúť do zeme a budú rásť bez nášho pričinenia. Nevenuje sa dostatočnej príprave pôdy, hnojeniu, ale hlavne ošetrovaniu v roku výsadby. Treba pamätať, že vŕba nie je absolútny „nezmar“. Na pestovanie sa taktiež nehodia trvalo zamokrené plochy, ako sa to mnohí záujemcovia často domnievajú.

Odrezky sa objednávajú v Krivej na Orave za cenu 1,- SKK za kus.

Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
Výskumná stanica Krivá na Orave
Ing. Ján DANIEL
027 55 Krivá

Tel.: 043 -589 4248 0907 - 160179
E-mail: kovutphp@isternet.sk

(Zdroj: Podľa materiálov Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva)





Hodnotenie: 85%, 4 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Pestovanie vŕbových porastov na energetické ...

    ako je to so zákonom

    Zaujímalo by ma, či prípade, že budem chcieť energetickú vŕbu vysadiť ako aj vyťať nejaké potvrdenie.
    Sitňan

    Odpoved

    Nakolko sa energeticke vrby pestuju zvacsa na plantaziach ( v opacnom pripade toí z hladiska vynosov nema vyznam), tak povolenie nepotrebujete. Je to rovnake, ako ked realizuje zatvu kukurice, psenice ...
    Rudolf PADO

    prosim vas mám zaujem o pestovanie rychlorastúcej vŕby. Možete mi poslať bližšie informácie alebo bližši kontakt kto by mi vedel poradiť či sa da vŕba pestovať v našich podmienkach.

    Takze, keby som to chcel pestovat na mojich roliach (orna poda), mozem to tam vysadit bez povolenia alebo ohlasenia na pozemkovom urade? Chapem to spravne?
    Valasek

    Kontakt

    Na tejto adrese, by Vam mali poradit:

    Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
    Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
    Výskumná stanica Krivá na Orave
    Ing. Ján DANIEL
    027 55 Krivá
    Tel. 043 -589 4248
    0907 - 160179
    E-mail: kovutphp@isternet.sk

    Rudolf Pado



Čítať celú diskusiu k článku (15 príspevkov)   Pridať názor na článok





BIO magazín

Toky nie sú stoky!
Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.



Najčítanejšie v rubrike



Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií