Nebezpečný odpad je taký odpad, ktorý svojimi vlastnosťami (najmä toxicitou, infekčnosťou, dráždivosťou, výbušnosťou, horľavosťou, chemickými vlastnosťami, karcinogénnymi (rakovinotvorné), teratogénnymi (poškodzujúce ľudský plod) a mutagénnymi (spôsobuje mutácie genetickej informácie, prípadne rakovinu) vlastnosťami) je alebo môže byť nebezpečný pre zdravie obyvateľstva alebo životné prostredie. Do tejto kategórie patria odpady produkované niektorými priemyselnými odvetviami, rádioaktívny odpad, odpad z bitúnkov, kafilérií, nemocníc a iné.

Psie exkrementy

Podľa štatistických údajov pripadá na Slovensku na každých 10 až 12 obyvateľov jeden pes. Z uvedenej štatistiky vyplýva, že na priemernom sídlisku s 20 000 obyvateľmi je chovaných 1 600 až 2 000 psov. V roku 1995 bolo na Slovensku podľa štatistiky chovaných 70 000 psov a ročná produkcia exkrementov týchto zvierat bola na odhadovaj úrovni 7 000 ton (350 nákladných vagónov). Psie exkrementy patria do kategórie nebezpečného odpadu. Ich zberom a likvidáciou chránime občanov pred nákazlivými ochoreniami parazitárneho, bakteriálneho alebo vírusového pôvodu. Spaľovaním trusu sa do ovzdušia dostane aj pri dodržaní všetkých zákonných noriem množstvo splodín nedokonalého spaľovania. Odborným kompostovaním môžeme do pôdy dodať niekoľko tisíc ton živín a minerálnych látok.

Rádioaktívny odpad

Medzi najnebezpečnejšie odpady patria rádioaktívne odpady z jadrových elektrární a z rôznych (civilných aj vojenských) jadrových zariadení. Tieto odpady sú nebezpečné svojimi nepriaznivými vplyvmi rádioaktívneho žiarenia na ľudské zdravie a na zdravie všetkých živých organizmov. Bezpečné zneškodnenie a uloženie vyprodukovaného rádioaktívneho odpadu je celosvetovým problémom a vyžaduje veľmi vysoké finančné náklady.

Rádioaktívny odpad má nebezpečné vlastnosti niekoľko tisíc až stotisíc rokov od svojho vytvorenia, pretože polčas rozkladu niektorých zložiek je veľmi dlhý. V jadrových zariadeniach sa produkuje rádioaktívny odpad vo všetkých skupenstvách a všetok je potrebné zneškodniť spôsobom zamedzujúcim únik rádioaktívnych látok do životného prostredia.

V súčasnosti sa tento druh odpadu spracúva tak, že sa po predspracovaní (upraví sa chemické zloženie) a skoncentrovaní zatavuje do špeciálneho skla, rôznych keramických materiálov alebo syntetických betónov a uloží do osobitných kontajnerov, ktoré sú ešte chránené ďalšími ochrannými vrstvami zaručujúcimi nepriepustnosť obalu. Takto zabezpečený odpad sa ukladá na dočasné úložisko rádioaktívneho odpadu po dobu približne 20 – 30 rokov. Po uplynutí uvedenej doby sa ukladá na trvalé uloženie do špeciálne vybudovaných ložísk, ktoré sa budujú napr. na miestach starých soľných baní vo veľkých hĺbkach pod povrchom zeme, aby sa zabránilo prieniku nebezpečných rádioaktívnych látok do prostredia. Pri svojom rozpade rádioaktívny odpad produkuje teplo, ktoré zaručuje, že sa kontajner „pretaví“ do nižších vrstiev a takýmto spôsobom sa má výrazne znížiť možnosť úniku rádioaktivity do prostredia.