Riziká pri výrobe PVC

Etylén dichlorid (EDC), ktorý vzniká pri reakcii etylénu s chlórom, je značne toxický a ľahko vstrebateľný pokožkou. Zapríčiňuje rakovinu a vrodené poruchy, poškodzuje pečeň, obličky. Môže sa ľahko vznietiť, pričom sa vytvára chlorovodík a fosgén (dva vysoko jedovaté plyny).

Vinylchlorid - monomér (VCM) je tiež veľmi toxický plyn. Spôsobuje mäknutie kostí, deformácie prstov, poškodzuje kožu a pečeň, zapríčiňuje impotenciu, pľúcne a mozgové nádory. Ani najlepšie zabezpečené továrne v dnešných podmienkach nedokážu úplne zabrániť istým únikom VCM do prostredia. Polymerizáciou VCM vzniká PVC.


Riziká transportu

Je zaznamenaných minimálne 11 prípadov, kedy v dôsledku vážnej nehody pri železničnom prevoze VCM muselo byť z danej oblasti evakuované obyvateľstvo.


Prísady do PVC

PVC je za normálnych podmienok tvrdý a krehký. Na zlepšenie jeho vlastností sa používajú plastifikátory, ktoré môžu tvoriť až 50% celkového objemu plastu. 93% týchto látok tvoria ftaláty (poškodzujú štítnu žľazu, plodnosť, mozog a miechu, spôsobujú retardácie). Napríklad hračky z mäkčeného PVC pre najmenšie deti vyluhujú až 10-krát viac ftalátov, ako je prípustné. Ďalej sú pri výrobe PVC použité:

- stabilizátory na báze ťažkých kovov (káble, trúbky). Olovo z PVC tvorí podľa výpočtov až do 28% z celkového olova v komunálnom odpade, kadmium 10%,
- spomaľovače horenia - fosforové a brómové zlúčeniny (toxické emisie),
- znižovače dymenia - napr. uhličitan vápenatý,
- biocídy v kábloch - poškodzujú endokrinný systém.


PVC a požiarovosť

Pri horení 0,5 m kusu inštalačnej trúbky z PVC sa môže vyprodukovať dostatok plynného chlorovodíka na usmrtenie dospelého človeka v miestnosti priemernej veľkosti.

Spálením 1 kg PVC sa môže vyprodukovať viac ako 50 mikrogramov dioxínov, postačujúcich na iniciovanie rakoviny u 50 000 laboratórnych zvierat.


Mýtus o recyklovaní PVC

Podľa dostupných údajov je z celkového množstva 3,6 milióna ton PVC odpadov vznikajúcich v Európe zrecyklovaných len 100 000 ton, čo predstavuje 2,7% . Z celkového zvyšného množstva PVC je zlikvidovaných v spaľovniach 600 000 ton a na skládkach skončí až 2,9 milióna ton odpadového PVC.


Likvidácia PVC

PVC je najväčším zdrojom dioxínov, ktoré vznikajú pri jeho spaľovaní a ktoré sa hromadia v tukových tkanivách a dlhodobo sa nerozkladajú. Spôsobujú poruchy imunitného systému, hormonálnej činnosti, vyvíjajúceho sa plodu v tele matky, nervového systému. Dioxíny môžu byť zodpovedné až za 12% prípadov rakoviny obyvateľov priemyselného sveta.


Eliminácia a zákaz PVC

V roku 1992 vo Švajčiarsku zakázali PVC pre obaly minerálnych vôd. Dánsko prijalo v roku 1999 daň z predaja PVC a z jeho škodlivých prísad. India zakázala v roku 1998 spaľovanie PVC v spaľovniach nemocničných odpadov. Česká republika zakázala obaly z PVC s platnosťou od roku 2008.


Alternatívy k PVC

• Obaly: bezobalový predaj, papierové obaly, sklo alebo menej problematické druhy plastov (poletylén, polystyrén, polypropylén).
• Hračky: prírodné materiály, plyšové hračky alebo menej škodlivé druhy plastov.
• Medicínske pomôcky: silikón, guma, kaučuk, pogumovaný textil, polyetylén, polypropylén, sklo.
• Stavebný materiál: keramické a hlinené potrubia, betón, kameň, odlievané železo, meď, pozinkovaná oceľ, drevo.
• Elektrické káble a vedenia: polyetylén a polypropylén, guma.