Predpestovanie priesad - účel
16. 03. 2005
Predpestovanie priesad bežne používa nejeden záhradkár. Ja sa však v rámci témy: "Pestovanie zeleniny bez chémie a bez driny" zameriam na eko záhradky a ekologických pestovateľov zeleniny. Dnes Vám poviem o tom, aký účel, výhody a nevýhody má predpestovanie priesad.
Väčšina druhov zelenín sa v ekologickom systéme pestovania musí realizovať
z predpestovaných priesad.
V prvom rade je to nutnosť pri všetkých teplomilných druhoch ako sú rajčiaky, paprika, baklažán, melóny, uhorky, pretože by z priameho výsevu v našich klimatických podmienkach veľmi ťažko dorástli do zberu.
Predpestovanie priesad je tiež nutné pri druhoch zelenín s dlhou vegetačnou dobou, ktorých počiatočný vývoj je veľmi pomaly (zeler buľvový, pór) a skorých druhov hlúbovín a šalátu kvôli skráteniu doby pestovania na poli a skoršiemu zberu.
Predpestovanie priesad v systéme ekologického poľnohospodárstva však volíme aj u tých druhov zeleniny, ktoré sa v našich podmienkach dajú vypestovať z priameho výsevu na pole (neskoré hlúboviny), kvôli:
Ideálnym riešením by bolo nakúpiť si hotovú sadbu zelenín od špecializovaných pestovateľov priesad. Je však nutné, aby aj títo boli riadne uznaní ekologickí pestovatelia.
V praxi zatiaľ neostáva nič iné, len si sadbu vypestovať vo vlastnej réžii. Je to aj v súlade s požiadavkou trvalo-udržateľného rozvoja - v maximálne možnej miere dosiahnuť uzavretý systém s vlastným kolobehom látok a produktov na farme.
Dnes to bola skôr taká teória. V ďalšej časti Vám niečo poviem o spôsoboch predpestovania priesad, kde sa už dostaneme viac k samotnej praxi.
V prvom rade je to nutnosť pri všetkých teplomilných druhoch ako sú rajčiaky, paprika, baklažán, melóny, uhorky, pretože by z priameho výsevu v našich klimatických podmienkach veľmi ťažko dorástli do zberu.
Predpestovanie priesad je tiež nutné pri druhoch zelenín s dlhou vegetačnou dobou, ktorých počiatočný vývoj je veľmi pomaly (zeler buľvový, pór) a skorých druhov hlúbovín a šalátu kvôli skráteniu doby pestovania na poli a skoršiemu zberu.
Predpestovanie priesad v systéme ekologického poľnohospodárstva však volíme aj u tých druhov zeleniny, ktoré sa v našich podmienkach dajú vypestovať z priameho výsevu na pole (neskoré hlúboviny), kvôli:
- zníženiu rizika poškodenia vzchádzajúcich rastliniek „škodcami“ (skočky),
- zvýšeniu konkurenčnej schopnosti voči burinám a
- lepšiemu využitiu plochy pôdy v rámci osevného postupu (predplodina, hlavná plodina, následná plodina).
Výhody predpestovania priesad
- Predpestovaním priesad sa dá urýchliť zber najmenej o 2 až 3 týždne.
- Nezanedbateľné je aj to, že sa predpestovaním priesad výrazne ušetrí drahé osivo.
Nevýhody predpestovania priesad
- Predpestovanie priesad však vyžaduje vybudovanie vykurovaného priestoru (skleník, fóliovník, parenisko), väčšie náklady na materiálne - technické vybavenie a každodennú dôslednú starostlivosť.
- Pri nepriaznivom priebehu počasia v termínoch výsadby na vonkajšie stanovištia je riziko prerastania priesad.
Ideálnym riešením by bolo nakúpiť si hotovú sadbu zelenín od špecializovaných pestovateľov priesad. Je však nutné, aby aj títo boli riadne uznaní ekologickí pestovatelia.
V praxi zatiaľ neostáva nič iné, len si sadbu vypestovať vo vlastnej réžii. Je to aj v súlade s požiadavkou trvalo-udržateľného rozvoja - v maximálne možnej miere dosiahnuť uzavretý systém s vlastným kolobehom látok a produktov na farme.
Dnes to bola skôr taká teória. V ďalšej časti Vám niečo poviem o spôsoboch predpestovania priesad, kde sa už dostaneme viac k samotnej praxi.
Súvisiace články
- Hlúboviny (15.04.2005)
- Efektívny spôsob predpestovania priesad (05.04.2005)
- Faktory ovplyvňujúce kvalitu priesad III (01.04.2005)
- Faktory ovplyvňujúce kvalitu priesad II (31.03.2005)
- Faktory ovplyvňujúce kvalitu priesad (21.03.2005)
- Spôsoby predpestovania priesad (17.03.2005)
- Predpestovanie priesad - účel (16.03.2005) - práve čítate
Názory na článok: Predpestovanie priesad - účel
Ohlas
Síce teória, ale dosť konkrétna, vecná, zaujímavá a užitočná.
Ďakujem.
Ďakujem.
Dátum: 17.03.2005
cakam na dalsie casti a hladam ekologicke semienka, Iveta Compelova, Kezmarok
Dátum: 13.12.2005


