Čoskoro sa výroba PCB rozšírila do niekoľkých ďalších krajín ako Čína, Slovensko, Nemecko, Japonsko, Rusko a Veľká Británia. Tieto chemické látky boli v skutočnosti exportované do každej krajiny na svete.

Polychlorované bifenyly slúžili v transformátoroch, kondenzátoroch, v tepelných a hydraulických systémoch, pri výrobe samoprepisovacieho papiera, priemyselných olejov, farieb, lepidiel, plastov a dokonca aj na kontrolovanie prašnosti na cestách. Avšak čoskoro sa dokázalo, že práve tie vlastnosti, pre ktoré sa PCB začali hromadne používať v priemysle – nízka horľavosť, nízka elektrická vodivosť, vysoká odolnosť voči teplotným výkyvom a chemickým agensom, vysoký stupeň chemickej stability sú nebezpečné pre životné prostredie a zdravie ľudí.

Dôkazy o nebezpečenstve PCB pre životné prostredie a karcinogenite viedli mnohé krajiny k právnemu zákazu produkcie už v 70. rokoch minulého storočia. Napriek tomu sa ešte aj dnes produkujú obrovské množstvá týchto bifenylov. Z celkového objemu celosvetovej produkcie (bez zahrnutia Sovietskeho zväzu) v rozmedzí rokov 1929 až 1989 sa dnes viac ako dve tretiny stále používajú, alebo sú súčasťou prirodzeného prostredia.

Polychlorované bifenyly sa tak dostávajú do podzemných vôd, pôdy a atmosféry z rôznych zdrojov, napríklad používaním starých priemyselných strojov, recyklovaného oleja a materiálov, pri chemickej výrobe, v spaľovniach priemyselného a komunálneho odpadu. Dokonca aj takzvané „uzatvorené“ systémy vypúšťajú obrovské množstvá PCB. Tieto sa následne koncentrujú v potravinovom reťazci a akumulujú v tukovom tkanive zvierat a ľudí.

Prakticky každý z nás má vo svojom tele určité množstvo PCB. Najčastejším zdrojom príjmu je konzumácia mlieka, mäsa, rýb a mliečnych a mäsových produktov. Už trvalé malé dávky PCB môžu spôsobiť poškodenie pečene, reproduktívne abnormality a poruchy imunitného systému. Výsledkom však môžu byť aj nebezpečnejšie prejavy ako poruchy neurologického a endokrinného systému, poruchy pri vývoji detí (retardácie) a poruchy intelektu. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny zaradila PCB medzi „preukázateľný ľudský karcinogén“.

Dlhodobá stabilita v prírodnom prostredí a časová dlhovekosť umožňujú distribúciu PCB k zemským pólom. Polárne ekosystémy sa tak stali a naďalej stávajú skladišťom, rezervoárom resp. „žumpou“ pre PCB a iné perzistentné organické polutanty, ktoré vietor odvieva od teplých a tropických regiónov planéty. PCB patria medzi perzistentné polutanty zodpovedné za tzv. „hnedý sneh“, ktorý sa začal objavovať v kanadskom arktickom regióne. V severnom Quebecu vysoké hladiny PCB spôsobili kontamináciu materského mlieka u žien.

Polychlorované bifenyly pravdepodobne zapríčiňujú oslabovanie imunitného systému polárnych medveďov a tiež sa spája s problémami reprodukcie a tzv. hermafroditizmom (samice s deformovanými „mužskými“ pohlavnými orgánmi) medveďov v oblasti nórskeho Svalbardu. Vysoké hodnoty PCB sú prítomné aj u veľrýb, tuleňov, mrožov, predátorských rýb, vtákov a iných zvierat a živočíchov, ktoré významne vstupujú do potravinového reťazca. Vedci tiež študujú možné spojitosti medzi PCB a poruchami imunitného systému i plodnosti u mnohých morských cicavcov.

Východiská samozrejme existujú, aj keď značne obmedzené. Najprirodzenejšie by bolo úplne zastaviť výrobu PCB a iných nebezpečných polutantov, to však vyznieva skôr ako ilúzia. Mnohé priemyselné systémy sú závislé na PCB a odstavenie ich produkcie by pre ne znamenalo ekonomické a hospodárske problémy. Vo svete už boli vyvinuté niektoré technológie pre deštrukciu PCB (v Kanade tzv. EcoLogic Gas Phase Chemical Reduction, v Austrálii tzv. Catalytic Hydrogenation), východiskom však nemôžu byť technológie, pri ktorých vznikajú ešte nebezpečnejšie substancie (spaľovanie v spaľovniach, ukladanie do pôdy – kontaminácia potravinového reťazca, vypúšťanie do vzduchu – zamorenie chemikáliami).